Pár slov o prenikaní astrológie do spoločenského vedomia.VŠEOBECNÝ ÚVOD DO ASTROLÓGIE
Počiatky a vývoj astrológie.
Podobne ako nepoznáme objaviteľa ohňa prípadne vynálezcu kolesa, nevieme
ani kto a kde sa začal prvýkrát zaoberať súvislosťami medzi polohami a pohybmi
nebeských telies a ich vplyvom na priebeh a udalosti života na Zemi. Astrológia
sa vyvíjala súbežne vo viacerých kultúrach resp. územných oblastiach a jednotlivé
jej smery sa vzájomne doplňovali, prípadne si v niečom protirečili. Korene
západnej a indickej astrológie nachádzame v 3. tisícročí pred Kristom v sumersko-babylonskej
kultúre Mezopotámie. Vtedajšia astrológia sa nezaoberala osudom jednotlivcov,
ale zaujímali ju prognózy pre jednotlivé krajiny. Neboli ešte známe zvieratníkové
znamenia a vychádzalo sa najmä z konštelácií Mesiaca.
Až oveľa neskôr sa začali zostavovať individuálne horoskopy. Najprv
len pre kráľov, neskôr i pre bohatších záujemcov. V Ptolemaiovom diele "Tetrabiblos"
napísanom v 2. storočí nášho letopočtu, sú už popísané pravidlá pre výpočet
i výklad horoskopov a považujeme ho za základ klasickej astrológie. Na dnešnú
podobu astrológie mali vplyv aj grécke a arabské práce najmä z oblasti matematiky.
Hlavnou úlohou starovekej astrológie v Grécku aj v rímskej ríši bolo
určovanie dĺžky života. Keďže astrológia sa vtedy uznávala viac ako dnes,
mali takéto výroky aj značný politický význam. V stredoveku, podobne ako
predtým v Grécku povolanie astronóma a astrológa splývali. V období rokov
1450 až 1650 zaznamenala astrológia značný vzostup, keď sa stala neodmysliteľnou
súčasťou štandardnej učebnej látky vtedajších univerzít.
V období racionalizmu a zvlášť v období po tridsaťročnej vojne bola
astrológia skompromitovaná najmä bezohľadnými šarlatánmi natoľko, že nebolo
možné verejne sa k nej hlásiť bez újmy na spoločenskej povesti. Oživenie
záujmu o astrológiu začína až v 20. storočí, v súvislosti s dielami Brandlera-Prachta
zameranými okrem iného aj na rozširovanie poznatkov o astrológii formou kurzov.
Vznikali astrologické spoločnosti, ktoré sa neskôr zjednotili. Ich cieľom
bolo aj udržovanie odbornej úrovne astrológov. V období rokov 1920 až 1930
priniesli ďaľšie oživenie diela Wittesa a Siegrunsa, ďalej R.Ebertina a C.E.Kühra.
Významným astrológom bol aj A.Leo.
Za fašizmu bola astrológia zakázaná a mnohí na toto obdobie doplatili
životom. Bola zničená prevážna časť astrologickej literatúry. Škodlivé následky
tohoto obdobia sa ani dosiaľ celkom neprekonali.
Záujem o astrológiu začína ožívať až začiatkom sedemdesiatych rokov,
najmä zásluhou anglickej a americkej astrologickej literatúry. Obraz, resp
náplň astrológie sa však čiastočne mení. V dôsledku využívania pomocných
tabuliek a počítačov na spracovanie podkladov pre zostavovanie horoskopov
sa kladie menší dôraz na matematicko-astronomické znalosti. V oblasti výkladu
horoskopov silnie tendencia venovať sa psychologicky orientovanému výkladu
a čiastočne sa ustupuje od prognóz do budúcnosti, ktoré boli v poslednom
období významnou zložkou výkladu horoskopov.
Čo je vlastne "horoskop"?
Slovo "horoskop" sa skladá z latinského "hora" (= hodina) a z gréckeho
"skopein" (= pozorovať, v druhom význame i uvažovať, premýšľať). Zostaviť
horoskop znamená teda pozorovať a posúdiť "kvalitu" času v určitom okamžiku,
pričom táto "kvalita" je daná práve postavením planét v tomto čase. Z grafického
hľadiska ide o vyhotovenie zjednodušene vykreslenej, ale obsahovo správnej
"mapy neba", ktorá sa vypočítava pre určitý časový okamžik a miesto na Zemi.
Sú v nej zachytené polohy planét, ako aj Slnka a Mesiaca.
K presnému výpočtu horoskopu je potrebné vedieť dátum narodenia, hodinu
a minútu (!) ako aj miesto narodenia. Počítačové horoskopy - pokiaľ vychádzajú
len z dátumu narodenia - sú už vo výpočtovej časti nepresné a neumožňujú
správny výklad.